Author Archives: Pater Aquila

Je zde jeden aspekt týkající se legionářského hnutí, který dosud nebyl dostatečně prozkoumán: svoboda jednotlivce. Legie, která je především duchovním hnutím usilujícím o stvoření nového člověka a spásu vlastních lidí, nemůže růst a nemohla dospět, aniž by si cenila svobody jednotlivce; svobody, o níž bylo napsáno mnoho knih, kterými byly zaplněny celé knihovny, a na jejíž obranu zaznělo množství demokratických projevů, aniž by tato svoboda byla opravdu žita a doceněna. Continue reading →

Titul nasledujúcej eseje by nemal viesť čitateľa k pripísaniu všeobecnej platnosti tam nájdeným myšlienkam. Toto sú skôr “pravdy”, prijaté v danej fáze vývoja, pri podmienke predbežného vyslobodenia a očistenia duše. Taký vývoj môže nadobudnúť túto formu najmä “cestou bojovníka” – kšatriju, použijúc hindský výraz. Akonáhle prinesie taká disciplína svoje ovocie, viacero postojov sa môže zmeniť a získa sa pohľad zodpovedajúci skutočnému transcendentnému uvedomeniu.

Gruppo di Ur Continue reading →

Prvou iniciatívou, človeka hľadajúceho cestu, je prekonanie navyknutej predstavy seba. Povedať “ja” bude môcť iba vtedy, keď toto magické slovo bude súhlasiť s vnútorným obrazom sebavedomia, neviazaného obmedzeniami času, priestoru, alebo sily. Continue reading →

Stretli sa po dlhom čase v budove, kde predtým obaja pracovali. Podobne ako mnohí ďalší sa snažili pokračovať v svojom živote spred blokády, aby si tak udržali aspoň ilúziu zmyslu. V krátkych prestávkach medzi zákazmi vychádzania sa vlastne ani nič iné nedalo robiť. Šťastní boli majitelia televízorov s trojdimenzionálnym vysielaním a narkomani. Tým blokáda umožnila na plno sa venovať svojej droge bez toho, aby sa museli niečím zaoberať. Sadli si spolu na kávu, “prekvapivo dobrú v týchto časoch” a hovorili o odborných otázkach, ktoré už stratili zmysel. Všimol si, že sa mu to teraz stáva často, hoci ho tie odborné otázky teraz po blokáde vôbec nezaujímali. Bolo to menej nebezpečné ako sa nechať zviesť k politickým debatám a bolo hlúpe tam len tak sedieť a sŕkať nechutný kalný nápoj. Dohodli si schôdzku a ponáhľali sa, aby prišli domov pred zaznením sirény a pravidelnými kontrolami v náhodne vybraných bytoch. Continue reading →

Pri čítaní povestí neraz narážame na tajomné geografické ukazatele. Pre túto prácu bola vybraná Tajná Povesť o Bielovodí, akou ju predstavil hieromních otec Vladimír, Uspenskej vyšenskej mužskej pustovne, Šackého újazdu Tambovskej gubernie. Povesť bola zapísaná v roku 1893 a prvý krát zverejnená vo veľkonočnom vydaní Nového Rána 24. apríla 1949 akýmsi Georgijom Dmitrijevičom Grebenšikovom, majúcim vzťah k tajným tibetským učeniam. Nás zaujalo množstvo čísiel, ktoré môžu poodhrnúť závoj tajomstva nad týmto sakrálnym ruským centrom, ak nie ukázať detajlnú cestu. Sám príbeh je len príkrovom mýtu, vyložením ktorého sa pokúsime poodhaliť jeho večnú podstatu, skrývanú v hlbokých symboloch. Continue reading →

Ja som vzkriesenie a život – ten kto verí vo mňa, aj keď umrie, bude žiť. A nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu?

Jánovo Evanjelium, 11:25-26

Potom netrvalo dlho než prišiel duch, svätý dych, skrze Boha, idúci pod tvrdý kameň k telu. V tej chvíli sa otvorilo svetlo k prospechu synov človeka, množstvo závor na pekelných bránach sa uvoľnilo, most z tohto sveta do neba bol postavený. Oslnivo žiarivý – Božie dieťa pokoja – povstal!

Heliand, Saské Evanjelium, 68

Konečným cieľom nieje život ale zmŕtvychvstanie, zmŕtvychvstanie národov v mene Spasiteľa Ježiša Krista. Tvorba a kultúra sú len prostriedkami, nie účelom ako sa verilo, k dosiahnutiu tohto zmŕtvychvstania.

Corneliu Codreanu, Mojim Legionárom, 315 Continue reading →

Vyšší ľudia sú živým dôkazom víťazstva ducha nad matériou, aspekt ducha v nich vládne nad materiálnym. S tým súvisí, že vyšší ľudia veria v Boha. Hoci by každý z nich rozprával o Ňom inak, je to ten istý, žiarivý pravý Boh. Priemernosť plebsu nepozná pravého Boha, dokáže veriť iba zo strachu. Preto, pokiaľ ja a moji duchovní bratia nevládneme priemernosti, nezaujímam sa či spodina verí alebo ako nazýva svojho boha. V ich prípade vôbec nemusí byť nazývaný bohom, môžu sa považovať za ateistov, môžu to definovať svedomím či rozumom, ale ctiť to čo v nich je – teda márnosť. Otázka formy toho “kultu” nehrá rolu. Vôbec nechcem presviedčať o svojom Bohu tých ktorí Ho niesú hodní. Ak by som mohol, nanajvýš by som ich prinútil slúžiť pravému Bohu, slúžením tomu čo je v nich čisté, v zhode so stupňami hierarchie. To čo chcem týmito slovami ozrejmiť je prostá škála, kritérium ktoré situuje chtónického dekadentného pseudoboha dole a solárneho pravého Boha na výšinách. Tá škála je jednoduchá, jasná a samozrejmá. Iba vyšší ľudia s ňou budú súhlasiť, zvyšok ju bude nenávidieť – lebo, ak by ju uznali, poriadok ich sveta by sa rozsypal. Continue reading →

Je zřejmé, že dnes dochází k určité všeobecné krizi smyslu studu, a i to poukazuje na fenomén regrese. Tvrdí-li někdo, že stud není nic přirozeného, protože jej neznají zvířata, někteří divoši a také děti, je na omylu. Nerozlišuje totiž to, co je “přirozené” pro plně rozvinutou lidskou bytost, od toho, co takové může být maximálně pro nějaké zvíře či divocha. Navíc je fakt, že určité dispozice se projeví o to později, o co jsou vznešenější. Continue reading →

Při příležitosti nejrozličnějších polemik, které vyvolal nedávný papežský projev, jsme již poukázali na to, že jedna z pranýřovaných věcí, a sice pandemické rozšíření pokročilých forem nestoudného ženského exhibicionismu, je v naší době sice znepokojující symptom, avšak z naprosto odlišného a vážnějšího hlediska, než jaké může zastávat pohoršená ctnostnost a puritánství. Krize studu je obecný jev současné kultury a úzce souvisí s nástupem toho, co jsme v jiném našem článku nazvali “animální ideál” dneška, který je typický pro Ameriku, ovšem nyní se už rozšířil takřka všude. Continue reading →

Výraz “animální ideál” použil jeden nedávný středoevropský spisovatel, který zkoumal severoamerickou kulturu. Lze ho však použít i k výstižnému pojmenování jisté orientace, dnes již velmi rozšířené v celém západním světe.

Jedná se o ideál biologického blahobytu a všemi dosažitelného komfortu, je to optimistická euforie kladoucí důraz pouze na zdraví, mládí, fyzickou sílu, hmotné zabezpečení a ůspěch, a na primitivistické uspokojování potřeb týkajících se stravy a sexu. Tomu odpovídá zakrnělost jakékoliv vyšší formy vnímavosti a zájmu. Je to kulturou stvořený ideál člověka, který se vyvíjí jen v aspektech, díky nimž není o nic víc než jeden z živočišných druhů. Continue reading →